Nútená práca nariadená štátom podľa EUFLR
Nútená práca nariadená štátnymi orgánmi je v článku 2 vymedzená osobitne, usmernenia jej v prístupe založenom na riziku dávajú prioritu a na konci reťazca nápravy sa posudzuje inak — pretože dodávateľ nemôže napraviť to, čo nariaďuje štát.
Väčšina logiky nariadenia predpokladá dodávateľa, ktorý sa dokáže zmeniť: rebríček usmernení vedie od prevencie cez zmierňovanie a nápravu až po zodpovedné ukončenie spolupráce ako poslednú možnosť. Nútená práca nariadená štátom tento predpoklad láme. Tam, kde dôkazy ukazujú schému prevádzkovanú verejnými orgánmi a minimálny záväzok k náprave, usmernenia hovoria, že zodpovedné ukončenie spolupráce môže byť jedinou schodnou cestou, a posúdenie na základe rizika kladie takéto prípady na prvé miesto. Platforma preto vedie samostatné označenie pre riziko nariadené štátom, čerpané z databázy, len čo bude existovať, a dovtedy z externých hlásení, a plán nápravy otvorený na základe tohto označenia sa predvolene posiela na líniu ukončenia spolupráce, nie na rebríček. Dôkazový spis zaznamenáva základ tohto rozhodnutia, pretože orgán preskúmavajúci rozhodnutie sa opýta, prečo spoločnosť odišla namiesto toho, aby napravila — a odpoveďou je samotný text usmernení.